Bod návratu

Inšpiráciou sú myšlienky z prezentácie Grega van der Gaasta na konferencii Orange Business 2024 — zjednodušene povedané, že „problém má príčinu ďaleko skôr, než sa prejaví ako kybernetický".

Čokoľvek robím, čokoľvek chcem dosiahnuť, čokoľvek riskujem, mal by vždy existovať bod návratu!

Pre športovca, pri extrémnych športoch ako je horolezectvo, je dôležitý návrat. Pre podnikateľa denne existuje veľa vplyvov a hrozieb, ktoré môžu byť kritické až fatálne pre podnikanie, a je dôležité ich zvládnuť.

V oboch prípadoch je najdôležitejšie niečo zdanlivo jednoduché — a to prežiť. A to aj v prípade, ak nedosiahnem cieľ v danom momente, lebo ak prežijem, môžem sa o neho pokúsiť ďalší krát.

Kritická situácia je len prejavom niečoho skoršieho

Dôležité je vedieť, že kritická situácia je už iba prejavom niečoho, čo sa stalo predtým.

Ako zistiť, čo je prvotnou príčinou kritických situácií? Ako sa to dá? Dá sa to vôbec?

V oboch prípadoch — horolezca aj podnikateľa — sú postupy prakticky identické. Treba si predstaviť cestu k dosiahnutiu cieľa, definovať riziká, naplánovať financie, nastaviť fyzické a mentálne zdroje, znalosti a kapacity. Pripraviť časový plán.

Zvyčajne však stále zostanú veci, na ktoré zabudneme, alebo ktoré sa nejavia v danom momente ako dôležité. Niekedy je lepšie začať prístupom „od konca", čím sa vraciam k myšlienke, ktorá je v názve — „Bod návratu". Je dobré definovať miesta veľkého rizika, body návratu, z ktorých sa ešte viem bezpečne vrátiť. Myslím si, že pri tejto ceste som schopný zistiť viac toho, čo potrebujem, čo mi chýba, čo musím vylepšiť.

Následne testovať tieto hranice a spôsoby návratu v reálnych podmienkach. Začať zvládnutím jednoduchších „komplikácií", pokračovať k zložitejším a reálnym overením zistiť a zaznamenať všetko, čo sme opomenuli pri klasickom a často iba teoretickom riešení rizík a zvládaní hrozieb.

Analógia v technológiách

V technologickom svete, svete informačných technológií, je samozrejme veľká analógia vo zvládnutí rizík a hrozieb.

Je však veľmi dôležité vedieť a vnímať, že riziká a hrozby sa prejavujú až na konci reťazca činností, ale vznikajú podstatne skôr. Pritom príčinou bývajú niekedy jednoduché, pragmatické veci.

Napríklad procesy, postupy, pravidlá, ľudský faktor. Aby sme nezisťovali nedostatky až pri reálnych katastrofách, je potrebné a nutné pravidelné testovanie a riešenie reálne navodených kritických situácií — možno niekedy až bez varovania zainteresovaných vopred.

Otázkou je, ako zvládnuť nekompromisný svet informácií.

Tri zdroje zlyhaní

• Veľká časť zlyhaní je spôsobená formálnymi, nedodržiavanými alebo neúplnými procesmi. Pomôže ich vynucovanie zapracované do aplikácií a postupov v interných systémoch.
• Ďalšia veľká časť zlyhaní je spôsobená človekom zvnútra a jeho konaním — či už úmyselným alebo neúmyselným. Riešením je zavedenie prístupov na základe najnižších povolených práv, ktoré samozrejme umožňujú plnohodnotný výkon pracovníka na danej pozícii bez obmedzení.
• Finálne ostane možno iba 10 % všetkých bezpečnostných zlyhaní spôsobených tým, čo reálne nedokážeme ovplyvniť — to, v čom by mali pomáhať technologické riešenia kybernetickej bezpečnosti.

Tri kľúčové oblasti

Existujú zvyčajne viaceré slabo zvládnuté oblasti, ale nasledovné tri sú kľúčové pre úspešné zvládnutie hrozieb:

• Upratať si to, čomu najviac rozumieme — náš biznis. Zaviesť manažment aktív a klasifikáciu dát. To sú miesta, kde bezpečnosť začína.
• Pravidelne testovať a overovať funkčnosť záloh. Mať nastavený chod firmy v zmysle obnovy tak, aby boli čo najmenšie straty v stave „mimo prevádzky".
• Najprv definovať kritériá pre obnovu služby — a až na tomto základe definovať pravidlá a časy zálohovania.

Je kľúčové, ako rýchlo dokážem obnoviť kritické služby zo všetkých kritických miest — čiže „bodov návratu" — aby som splnil očakávania biznisu aj pri fatálnom výpadku. Inými slovami: ak mám vyriešený najhorší prípad, tak prežijem.

Horolezec musí vedieť, ako postupovať (zostupovať), aby prežil aj vtedy, keď sa mu vybije baterka. Vieme, že súčasný biznis bez „baterky" neprežije, preto treba čas nežitia skrátiť na minimum.

A nakoniec... Schopnosť prežitia v obrovskom priestore otvoreného sveta, vzájomne prepojených systémov a zdieľaných informácií je možná len pri pochopení, že kybernetická bezpečnosť má svoje základy vo zvládnutí ostatných „bezpečností". O tom možno niekedy nabudúce.