Časová os kybernetickej bezpečnosti

Kybernetická bezpečnosť sa tvári ako téma, ktorá patrí hlavne do Silicon Valley. V skutočnosti majú na jej vzniku významný podiel aj firmy z bývalého Československa — dnes svetovo známe mená ako ESET, Avast či AVG mali svoje začiatky priamo v Bratislave, Prahe a Brne. Tento článok sleduje túto miestnu stopu až po súčasnú legislatívu a éru umelej inteligencie.

Slovenskí a českí priekopníci antivírusov — 1987 – 1992

Ešte pred rozpadom Československa, v roku 1987, vytvorili Miroslav Trnka a Peter Paško v Bratislave program NOD na odstraňovanie vtedajších vírusov. V roku 1992 z neho založili firmu ESET, dnes jedného z najznámejších svetových výrobcov antivírusového softvéru (NOD32).

Podobný príbeh majú aj dve české firmy. Pavel Baudiš objavil v roku 1988 na diskete vírus Vienna a napísal program na jeho odstránenie — súkromné podnikanie vtedajší režim nepovoľoval, takže spolu s Eduardom Kučerom založili v Prahe družstvo Alwil Software, dnešný Avast. Po Nežnej revolúcii v roku 1989 sa družstvo premenilo na bežnú spoločnosť. O rok skôr, v roku 1991, vznikla v Brne firma Grisoft, dnešné AVG — jedna z prvých súkromných počítačových firiem v krajine vôbec.

Internet a vznik štátneho dohľadu — 90. roky a 2016

Masové rozšírenie internetu a osobných počítačov prišlo na Slovensko s miernym odstupom od západu, v priebehu 90. rokov. S narastajúcim významom témy vznikol aj formálny štátny dohľad: od roku 2016 je Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) určený ako národná autorita pre kybernetickú bezpečnosť a v jeho pôsobnosti vznikol SK-CERT, slovenský národný tím pre riešenie bezpečnostných incidentov. Zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti tieto kompetencie v roku 2018 ukotvil priamo v zákone.

GDPR a ochrana osobných údajov — 2018

Rovnaký rok, 2018, prinieslo aj nariadenie GDPR, ktoré na Slovensku dopĺňa zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov. Od mája 2018 musia firmy vedieť presne povedať, aké osobné údaje o svojich zamestnancoch a klientoch majú a ako ich chránia — a práve odtiaľ pochádzajú dnes všeobecne známe „cookie" bannery na webových stránkach.

Éra umelej inteligencie — dnes

Najnovšia vrstva nepridáva nové motívy útočníkov — stále ide o rovnakú snahu získať peniaze alebo dáta podvodom — pridáva však rýchlosť a presvedčivosť. Umelá inteligencia dnes vie za pár sekúnd napísať gramaticky bezchybný phishingový e-mail v slovenčine, prispôsobený konkrétnej firme, alebo vytvoriť deepfake hlas nadriadeného, ktorý si telefonicky vyžiada urgentný prevod peňazí. Princíp zostáva ten istý ako pri víruse Vienna z roku 1988 — len nástroj útočníka je dnes rýchlejší, lacnejší a dostupnejší pre kohokoľvek. Práve preto sme v článku o prístupe Human-in-the-loop zdôrazňovali, že zodpovedné využívanie AI je predovšetkým o zachovaní ľudskej kontroly nad jej výstupmi.

Súhrnná časová os