Human-in-the-loop (HITL)

Ako pracovať s AI pod kontrolou človeka

Porovnanie pojmov

Human-in-the-loop (HITL) sa v poslednom čase skloňuje ako ďalšia skratka z oblasti AI — no zúžiť ju len na pojem v slovníku by bola škoda. V praxi ide o konkrétny prístup k tomu, ako z AI vyťažiť to, čo skutočne prináša, a zároveň nestratiť kontrolu nad tým, čo firma na základe jej výstupov urobí. Tento článok vysvetľuje, čo HITL znamená, prečo naň nestačí len „niekto sa na to pozrel", a ako dohľad zaviesť tak, aby bol reálny, nie len formálny. (Ak vás sem priviedlo hľadanie podobne znejúceho pojmu, bezpečnostnú hrozbu Man-in-the-Middle rozoberáme v samostatnom článku.)

Cieľom HITL nie je AI spomaliť ani ju obmedziť — je to presný opak. Firma, ktorá má zavedený funkčný ľudský dohľad, môže AI nasadiť odvážnejšie a na viac úloh, pretože vie, že chybný výstup niekto zachytí skôr, než spôsobí škodu.
Obsah článku
  1. Čo Human-in-the-loop skutočne znamená
  2. Prečo je ľudský dohľad nevyhnutný — nie len teoreticky
  3. Čo o dohľade nad AI hovorí legislatíva EÚ
  4. Zmysluplný dohľad vs. formálne odklikávanie
  5. Ako HITL zaviesť vo firme
  6. Časté chyby a odporúčania

Čo Human-in-the-loop skutočne znamená

V praxi sa rozlišujú tri úrovne zapojenia človeka do rozhodovania s AI, ktoré sa líšia mierou priamej kontroly nad jednotlivými výstupmi:

  • Human-in-the-loop (HITL) — človek je priamo v cykle rozhodovania a každý (alebo takmer každý) jednotlivý výstup AI musí pred použitím schváliť konkrétna osoba. Najprísnejší, ale aj najpomalší model — vhodný tam, kde jednotlivé rozhodnutie môže mať citeľný dopad (napr. návrh zmluvy, hodnotenie žiadosti, bezpečnostné odporúčanie).
  • Human-on-the-loop (HOTL) — AI pracuje priebežne a samostatne, človek dohliada na jej celkové fungovanie a má možnosť zasiahnuť alebo výstup zvrátiť, no neschvaľuje každý prípad zvlášť. Typické pri vysokom objeme (napr. automatické triedenie bezpečnostných udalostí, kde analytik rieši len to, čo systém označí).
  • Human-in-command — dohľad sa presúva na strategickú úroveň: človek vopred nastaví hranice, riziká a pravidlá fungovania AI a výsledky audituje spätne, nie priebežne.

Voľba medzi týmito modelmi by mala byť vedomé rozhodnutie firmy podľa toho, aké riziko nesie konkrétne použitie AI — nie automatický predvolený stav. Pri citlivejších rozhodnutiach (personálne, právne, bezpečnostné, zákaznícke záväzky) dáva zmysel HITL v užšom zmysle slova; pri rutinnej, vysokoobjemovej práci s nízkym rizikom môže stačiť HOTL.

Prečo je ľudský dohľad nevyhnutný — nie len teoreticky

Bez overeného dohľadu sa firma vystavuje takzvanému automation bias — prirodzenej tendencii ľudí nadmerne dôverovať výstupu automatizovaného systému a prestať ho kriticky posudzovať. Tento jav nie je hypotetický, dokumentujú ho aj konkrétne, verejne známe prípady:

  • Vymyslená judikatúra v súdnom podaní — v prípade Mata v. Avianca použili advokáti AI na prípravu právneho podania; nástroj si vymyslel viacero neexistujúcich súdnych rozhodnutí vrátane citácií. Súd napokon podanie zamietol a advokátom uložil pokutu za konanie v zlej viere — presne preto, že výstup AI si nikto neoveril oproti reálnym zdrojom.
  • Chatbot, ktorý firmu právne zaviazal — vo veci Moffatt v. Air Canada chatbot na webe aerolínie zákazníkovi nesprávne potvrdil nárok na zľavu. Aerolínia sa bránila tým, že chatbot je „samostatný subjekt", tribunál to odmietol a rozhodol, že firma zodpovedá za informácie na svojej stránke bez ohľadu na to, či ich napísal človek alebo AI.
  • Verejne dostupný chatbot bez kontroly pred publikovaním — mestský chatbot pre malé firmy v New Yorku bez dostatočnej kontroly výstupov radil používateľom veci v priamom rozpore so zákonom (napr. že je legálne prepustiť zamestnanca za sťažnosť na obťažovanie). Napriek verejne zdokumentovaným chybám zostal nástroj dlho aktívny.
Spoločný menovateľ všetkých troch prípadov nie je zlyhanie technológie ako takej, ale absencia bodu, v ktorom mal výstup pred použitím alebo publikovaním preveriť niekto s dostatočnými znalosťami na to, aby chybu rozpoznal.

Čo o dohľade nad AI hovorí legislatíva EÚ

Nariadenie EÚ o umelej inteligencii (AI Act) rieši ľudský dohľad priamo — článok 14 ukladá, že vysokorizikové AI systémy musia byť navrhnuté tak, aby ich mohli efektívne dohliadať fyzické osoby, a že firma nasadzujúca takýto systém musí zabezpečiť, aby poverená osoba vedela:

  • správne pochopiť možnosti a limity systému a priebežne sledovať jeho fungovanie,
  • uvedomovať si riziko nadmerného spoliehania sa na výstup (automation bias), najmä pri dôležitejších rozhodnutiach,
  • správne interpretovať výstup systému,
  • v konkrétnej situácii rozhodnúť výstup nepoužiť, ignorovať, prepísať alebo zvrátiť,
  • do fungovania systému zasiahnuť alebo ho zastaviť.

Pri systémoch na diaľkovú biometrickú identifikáciu ide nariadenie ešte ďalej — rozhodnutie nesmie stáť len na výstupe AI, vyžaduje sa samostatné overenie minimálne dvoma kompetentnými osobami.

Účinnosť konkrétnych povinností pre vysokorizikové systémy sa v priebehu roka 2026 legislatívne posunula (tzv. Digital Omnibus) — no to nemení nič na tom, že požiadavky článku 14 opisujú v podstate to, čo je aj bez zákonnej lehoty rozumná prax už dnes. Čakať na záväzný termín znamená zavádzať dohľad narýchlo, pod tlakom, namiesto toho, aby bol premyslene súčasťou nasadenia AI od začiatku.

Zmysluplný dohľad vs. formálne odklikávanie

Existencia kroku „schválil človek" v procese ešte neznamená, že dohľad reálne funguje. Ak recenzent nemá k dispozícii dôvod, prečo AI dospela k danému výstupu, ani skutočnú právomoc výstup zamietnuť, ide o odklikávanie, nie o dohľad. Štyri princípy, ktoré tento rozdiel robia:

  • Navrhnúť systém tak, aby sa dal dohliadať — bez záznamu odôvodnenia, indikátora spoľahlivosti alebo možnosti dohľadať zdroj výstupu nemá recenzent na čom založiť rozhodnutie.
  • Cielene budovať kompetenciu recenzenta — nestačí všeobecná znalosť AI; potrebné je poznať konkrétne slabiny a typické spôsoby zlyhania daného nástroja a danej úlohy.
  • Prispôsobiť hĺbku kontroly dôsledkom — nie každý výstup si zaslúži rovnakú mieru preverenia; kontrola by mala byť úmerná tomu, čo je v stávke, nie jednotná naprieč všetkými prípadmi.
  • Overovať, či dohľad v praxi skutočne funguje — pravidelne preveriť, či recenzenti chyby reálne zachytávajú, nielen či krok schválenia formálne existuje v procese.

Ako HITL zaviesť vo firme

V praxi sa osvedčuje jasné rozdelenie rolí a zodpovedností okolo každého významnejšieho použitia AI:

  • Menovaný vlastník dohľadu — konkrétna osoba zodpovedná za dohľad nad daným použitím AI, odlišná od bežných používateľov nástroja.
  • Jasná cesta eskalácie — definovaný postup, čo sa deje, keď výstup vyzerá podozrivo alebo si recenzent nie je istý.
  • Zdokumentovaná právomoc zastaviť alebo zvrátiť — kto a akým spôsobom môže použitie AI v danej situácii pozastaviť, vrátane jednoduchého „stop" mechanizmu.
  • Kanál pre spätnú väzbu — možnosť pre zamestnancov aj zákazníkov upozorniť na chybný výstup, na ktorý dohľad nezareagoval.
  • Pravidelný audit dohľadu — overenie, či recenzenti chyby skutočne zachytávajú, nie len či proces schválenia formálne prebieha.

Rovnako dôležitá ako proces je kompetencia človeka, ktorý v ňom stojí — bez adekvátnych znalostí danej oblasti aj obmedzení konkrétneho AI nástroja sa dohľad mení len na podpis pod niečím, čomu recenzent v skutočnosti nerozumie.

Časté chyby a odporúčania

  • Výstup AI sa berie ako hotový fakt bez overenia — najmä pri úlohách, kde sa chyba prejaví až neskôr (právne texty, technické odporúčania, komunikácia so zákazníkom).
  • Rýchlosť je nadradená overeniu — tlak na výsledok vedie k preskakovaniu kontrolného kroku práve vtedy, keď je najviac potrebný.
  • Dohľad dostane niekto bez potrebnej kompetencie — len preto, aby formálne existoval v procese, nie preto, že danej oblasti a nástroju skutočne rozumie.
  • Chýba zdokumentovaný postup na zastavenie alebo zvrátenie — vo chvíli, keď je to potrebné, sa improvizuje namiesto toho, aby postup existoval vopred.
  • AI sa nasadí do zákazníckej alebo verejnej komunikácie bez kontrolného bodu pred publikovaním — presne scenár, ktorý spôsobil škodu vo viacerých zdokumentovaných prípadoch vyššie.
  • Čakanie na záväzný termín namiesto zavedenia dobrej praxe už teraz — dohľad zavedený narýchlo pod tlakom termínu je spravidla formálny, nie funkčný.
AI a jej riziká sú len najnovšou vrstvou oveľa staršej otázky — ako udržať kontrolu nad novou technológiou. O tom, ako sa táto otázka historicky riešila, aj o slovenskej a českej stope v histórii kybernetickej bezpečnosti, píšeme v článku Časová os kybernetickej bezpečnosti.
Tento článok je orientačný prehľad a nenahrádza právne poradenstvo. Konkrétne povinnosti podľa nariadenia EÚ o umelej inteligencii (a ich aktuálne účinné termíny) odporúčame vždy overiť na EUR-Lex alebo s právnym či compliance špecialistom — legislatíva aj harmonogram jej účinnosti sa v tejto oblasti ešte menia.
© 2026 Verison. Kopírovanie, šírenie alebo iné použitie obsahu tohto článku bez predchádzajúceho písomného súhlasu spoločnosti Verison je zakázané.